Slová “na svoj obraz ho stvoril, podľa našej podoby” hovoria, že človek dostal od svojho Stvoriteľa čosi viac ako ostatné tvory, preto aj ho tvorí nakoniec. Boh tvorí bytosť, ktorá má v sebe čosi zo svojho Stvoriteľa, ale zároveň má čosi aj také čo Boh nemá, t.j. telo – formu, čosi, čo je vlastné len stvorenej prírode. To, že nájdeme medzi človekom a zvieraťom veľa podobného /napr. stravovanie, spánok.stavba tela……/, nie je až také dôležitá ako to, že sa človek môže účastniť na Božom živote a to všetko je v človeku skryté práve v tajomstve “obrazu a podoby”

Z toho usudzujem , že člove je akoby zmes vyššieho a niššieho sveta, ktorý Boh stvoril.

Boh dal bytie svetu myslenia,  – myslím svet inteligentného bytia – svet anjelov a až keď je prvé stvorenie v poriadku, tvorí druhý svet, svet materiálny a viditeľný. Až potom sa rozhodol Stvoriteľ zjednotit dva svety v človeku tak, aby sa vytvorilo čosi harmonické. Telo stvoril z hmoty, zo zeme a do neho vdýchol dych, ktorý pochádza od Neho, ktorý nazval inteligentnou dušou a obrazom Božím.

Takže Boží obraz je v duši človeka, ktorá je nesmrteľná, nehmotná, rozumná, slobodná a má svedomie.

Po smrti keď sa pominuteľné telo pominie, ostáva vo večnosti duša nepominiteľná, večná, nehmotná.

iustrácia: Juraji Kováč /akryl 2009/