V minulosti boli “vedecké” a náboženské poznatky o svete jednotné. K odčleneniu došlo práve vtedy keď náboženstvo nemohlo ľuďom pomôcť v rôznych oblastiach životného štylu. Nedokázalo uľahčiť fyzickú prácu ani získať výkonnejšie pracovné nástroje. A riešením práve takýchto úloh, ktoré sú ohraničené rámcom ľudského bytia, sa zaoberala veda. Tá sa v danom období oddelila od náboženstva. Nespokojnosť nábožeských hodnostárov vyvolávali hmatatelné úspechy bádaní v pozemských záležitostiach.

Vtedajší vedci sa snažili rozšíriť oblasť svojho pôsobenia  a zaoberali sa aj výskumom globálnych otázok sveta. Používali pritom vlastné medódy. Predstavitelia církvy sa však nechceli o svojú moc a slávu deliť. Nastalo temné obdobie stredoveku – inkvizície a upaľovanie. Vzťah vedy a náboženstva sa celkom zmenil, obé skupiny stáli ostro proti sebe.

Spločnosť však stále viac vyžadovala rozvoj techniky a nových technológií a veda bez prestanie uspokojovala nenásytné potreby človeka. Tak prežila stredovek a približne od 16.st. sa základnou metódou skúmania sveta a to hlavne v Európe stali vedecké postupy. Náboženstvo sa postupne dostávalo na vedľajšiu koľaj.

Z vedy sa stala výrobná sila.   Často sa hovorí o neohraničených možnostiach poznania a o vdialených horizontoch, ktoré sa vede otvárajú. V skutočnosti sú tieto “možnosti bez hraníc” limitované piatimi zmyslami:zrakom, sluchom, čuchom, hmatom a chuťou. Všetky vedecké metódy, prístroje, nástroje a zlepšovacie návrhy majú vo svojej podstate iba jednú jedinú funkciu.Ich úlohou je zlepšiť, zosilniť alebo zjemniť túto päticu zmyslov. Dokonca  výraz “vedeckosť” sa stal synomymom “pravdivosti. Preto všetky ostatné svetonázory boli posudzované zaujato.

Vede vo svojej podstate chýba duchovno , sice zažíva búrlivý rozvoj, ale ženie ľudstvo na okraj nebezpečnej priepasti. /ekológia, jadrové zbrane, chémia……./

Zákonite si položme otázku k čomu slúži ľudstvu vedeckotechnický pokrok, keď ho celkovom výsledku ničí.

Veda a náboženstvo musia napredovať v rovnováhe.

Albert Einstein:    “Veda bez náboženstva je neplnohodnotná a náboženstvo bez vedy je slepé”