Tak si žijem, na svet očami hľadím
dioptrijí pribúda
šediny si tvrdou dlaňou hladím
myseľ má, kde čo zabúda.
Čo som vlastne povedať chcel?
Aha, v nadpise to vidím
oči nové bych rád měl
nech zas hľadím , vnímam, cítim.
Čo sa mi hľa prihodilo,
tretie oko zrazu mám
vnímam ním to, čo tela mimo
v optike však nemajú trojsklenný rám.
Keby som túto príhodu neopísal vo veršoch, tak je to zrelé na psychiatra. „Ó odpusť Bože, odpusť básnikom“ Mne neodpustí, lebo ja nie som básnik. Smola.