juraji kovac

Čo s myšlienkou, ktorá nám práve preletí mysľou? Nepusťme ju hneď. Nevypusťme ju ako nepripravené dieťa do života.

Keď v nás myšlienka zaiskrí, podržme ju chvíľu v sebe. Zadržme ju, živme ju, až zosilnie a zhutní, zcelí sa. Je však dôležté akého druhu je – teda môže byť v klade , alebo v zápore. Vedzme že , myšlienky sa na seba nabaľujú, priťahujú sa podľa rovnorodosti. Silné myšlienky k sebe priťahujú slabšie a spolu zosilňujú. Poďme si milí blgerí trocha pomlčať a zhutníme niečo pozitívne, krásne. Teraz!………………………………………………………………………………………………………..

………………………………………………………………………………………………………..

………………………………………………………………………………………………………..

Prispejme každý svojou jedinečnosťou a vytvorme najdokonalejšiu a najvšemocnejšiu zlúčeninu nebeskej harmónie. Zhutnime Lásku.

Zatiaľ našú Zem zviditeľňujú mraky znečistenia, nenávisti, lemujú ju skladiská zbraní, ktoré sú vždy a kedykoľvek niekoľko násobne schopné zničiť celé ľudstvo i Zem………..Ame.

ilustrácia: Juraji Kováč /1985/