Polnočná stanica v sychravom plášti
Vietor hojdá starý lampáš
Ako vtedy aj teraz, stretneme sa v daždi
Bojím sa či ma ešte spoznáš.
Stará stanica znudene zíva
Hmla pohľad môj kráti
Keď starec okuliare stratí
Nevidí, nepočuje a pritom aj kríva
Sluchom hľadím do smeru nádeje
Do nevidenej diaľky sa vrývam.
Stojím a nič sa nedeje
Beznádej do hmly ukrývam.
Neprišla !
ročník 1985