Bytosť dvoch v jednom.
Duša v tele prebyvajúca dostala možnosť poznania.
Je telo pre dušu vezenie?
Nástroj na to , aby pritlačená k Zemi mala možnosť poznania až od najnišších foriem žitia?
V pra pradávnych časoch sme boli stvorení na Boží obraz a to všadeprítomní, nespútaní, slobodovoľní. Naša túžba po poznaní však zapríčinila zmenu. Boli sme pripútaní k najnižšej forme života , aby sme okúsili vše, všetko poznanie celkom zdola.
Ochutnali sme „ovocie poznania“
Poznanie však musí začať od základov tak ako v škole./ Nenastupujeme hneď na „výšku“/. Začať od najniššej formy života a tým je matéria-telo.
Prečo sa duša , duchovná bytosť takto rozhodla? Jednoducho preto , lebo na to mala možnosť. Nemala nič zakázané, dostala len upozornenie kde nemá kafrať, na čo nemá schopnosti. V čom je rozdiel medzi človekom a Bohom .
Po užití „ovocia stromu života a poznania“ nastala obrovská zmena. Nie je možné túto zmenu ohraničiť časovo. Je opísaná len niekoľkými vetami. Vlastne sa to ohraničiť ani nedá, lebo sa to udialo mimo „časopriestor“. Až vtedy Tvorca „vyslovil“ známu vetu: „Adam kde si? “ Dovtedy bytosť duchovná, všadeprítomná sa lokalizovala v malom jemnohmotnom možno až hmotnom priestore. V tele. Preto jej Boh poskytol prvý odev. Dovtedy sme nič také nepotrebovali. Nepotrebovali sme v pote tváre makať na chleba a nemuseli sme sa v bolestiach rodiť.
Takže milé bytosti dvojjediné, uvedomme si čo je vlastne naše nedokonalé a pominuteľné telo. Svoje telá doslovne prekŕmujeme a naše duše tŕpia podvýživou. Telo namiesto pokřmu pre dušu zamestnáva sa hlavne uspokojovaním vlastných potrieb. Podľa tohto obrazu vyzerá aj naša planetka Zem.
Je do neba volajúce ako si človiečik hľadá novú planétu pre život a ak to nevíde, tak aspoň tam zriadíme smetisko. Amen.
Váš j – ura – ji .