…skoro celú noc som zase maľoval. Som premaľovaný, zmaľovaný a sfetovaný od terpentínu. Admín mi radil aby som publikoval radšej textové veci a všelijaké komentáre. No zabijem sa? Už ani nevládzem nič napísať a ani nie som majstrom pera. Možno by som hodil nejaký verš no po dvoch premaľovaných nociach som prázdny. Viete vôbec koľko slov je ukrýtých v týchto […]

Spánok je dobrá vec. Tejto nci som si ho odoprel a pustil sa do maľovania. Dlho som hľadal tému. Ako? Pri dnešných digitáčikoch je to jednoduché. Minule to bola Baška voda a teraz som si vychutnal niečo blízke. Prvý je Zemplínska Šírava a druhý je moja srdcovka Laborec. Kto nepozná tak je to rieka v ktorej som vyrastal. Voda z Laborca nám bola kojeneckým mliečkom.

…tak som sa do toho pustil. Nie je to Brela , ale je to hneď vedľa. Určite každý bloger zaregistroval brilantné opisovanie Brelskej prírody, zákutí a hlavne mora našou milou rozpravkárkou. Ja takéto brilantné pero nemám , tak som si zvolil radšej štetec. Tak milá rozpravkárka tu ho máš. 🙂 Ešte je čerstvý. Narodil sa pred chvíľkou.

Vo väčšej miere sa snažím maľovať realistické veci, aby im pozorovateľ, alebo divák porozumel Tentokrát som išiel inou cestou. Čo z toho vniklo vidíte pred sebou. Už sú na svete a sú aké sú. Čo s nimi? Asi a ich darujem . Má niekto záhujem? Rozmer 44x60cm a je to olejomaľba.

Prečo som pred nedávnom namaľoval jednú tému, krajinku dva krát? Neviem. Samozrejme nie sú identické , každý má inú náladu aj atmosféru. Proste sú to bratia nie však dvojičky. Jeden je maľovaný akrylom a druhý olejom. Aký je ich osud a kde sa nachádzajú teraz.? Jeden „brat“ nás opustil, no nebojte sa tam kde je teraz je mu fajn. Je totiž v rozprávkovom […]

Hovorme s Ním, bavme sa o Ňom. Jeho hlas smerujúci k nám bude v naších ušiach silnieť. Hovorme o Ňom a Jeho múdrosti budeme lepšie rozumieť. Čím viac , tým väčšmi. Jeho niť slova je neustále napnutá, vybrujúca, pretinajúca našú bytosť. Je večne chvejúca sa a vybrujúca v naších srdciach. Rešpektujme Jeho všeprítomnosť a všemohúcnosť. Jeho skutky sa nám […]

…stále prilietajú, predvádzajú sa, pózuju a ja im neviem odolať. Moja levanduľa im musí neodolateľne chutiť. Ovievajú ma svojimi krídlami. Som len tichý pozorovateľ……….

….v roku 1986 nafúkalo toľko snehu, že záveje boli ako domy… A ja som maľoval. …. boli sme mladí, naivní, tak aj ten obrázok tak vyzerá. /insitne/ Môžte sa schladiť priatelia. 🙂