juraji kovac

Aká je otázka otázok sa pýtate?

Prečo Boh dopustí toľké nešťastia a utrpenie na zemi?

Začnem pekne od Adama.

Boh sa pýta Adama. Rozhodol si sa pevne a na isto? Áno Pane, chcem spoznať všetko poznanie. Vynechám rozprávočku o stromčeku a hadovi ako aj o odtrhnutí plodu zo stromu poznania.

Adam, poď so mnou všeko ti ukážem. Pozri vidíš tam tú krásnu modrú  Zemeguľu? Áno Pane vidím je krásna. Tam, ak tak silno chceš môžeš zažiť všetko poznanie. Tá Zem je živý organizmus zrodu i smrti, múdrosti i ničoty, krásy i hnusu. Len tam zo semiačka vyrastie obrovský strom, z vajíčka zrodí sa život. Život je to najposvetnejšie a najdokonalejšie v tomto vesmíre – časopriestore.

Tam sa rodí, tam sa mrie !

Tam je teplo i chlad, svetlo i tma. Tam je hojnosť i hlad.

Vše tam spoznáš v zlomku žitia svojho, ale znovu tam vstúpiš keď nespoznáš vše. To poznávanie bude trvať veky s tým rátaj Adame.

Vedz však, že Zem je  bytosť živá. Žije, cíti, raduje sa i plače aj narieka. Točí sa , ale aj chveje. Zblkne ohňom i zaskvie sa rajom. Má rada teplo i chlad, to čo chce tým sa ovinie. Raz je ako krásny kvet, ale aj zbĺkne a popolom sa pokryje – to pokánie činí. Kto jej však narúša jej cyklus sám na seba skazu privodí. Vzrásta tam aj láska i dobrota, ale aj nenávisť a pýcha. Vše tam raší.

Či to všetko chceš Adame okúsiť? Áno Pane.

Tak Adame , užívaj vše len v pokore a bázni, lebo živá Zem je ako matka , poláska ale aj vychreší. Len vedz v obom dobre ti len chce. Tak jej pozorne načúvaj.