Polnočná stanica v sychravom plášti Vietor hojdá starý lampáš Ako vtedy aj teraz, stretneme sa v daždi Bojím sa či ma ešte spoznáš. Stará stanica znudene zíva Hmla pohľad môj kráti Keď starec okuliare stratí Nevidí, nepočuje a pritom aj kríva Sluchom hľadím do smeru nádeje Do nevidenej diaľky sa vrývam. Stojím a nič sa nedeje Beznádej do hmly ukrývam. Neprišla […]
Pokračovanie článku